[{"@context":"https:\/\/schema.org\/","@type":"Article","@id":"https:\/\/www.anes.sk\/hnacia-sila-zlata\/#Article","mainEntityOfPage":"https:\/\/www.anes.sk\/hnacia-sila-zlata\/","headline":"Hnacia sila zlata","name":"Hnacia sila zlata","description":"Z\u00edska\u0165 zlato bol v\u017edy zlo\u017eit\u00fdm procesom: na v\u00fdrobu jedn\u00e9ho kilogramu je potrebn\u00e9 spracova\u0165 a\u017e 140 tis\u00edc kilogramov zlatonosnej rudy. Zlato vo svojej naj\u010distej\u0161ej forme je v\u0161ak t\u00fdm najkraj\u0161\u00edm kovom na Zemi. \u00a0 U\u017e odd\u00e1vna je spojovan\u00e9 zo Slnkom, odr\u00e1\u017ea jeho farbu, poch\u00e1dza z hlb\u00edn zeme a bolo stvoren\u00e9 ve\u013ekou \u017eiarou d\u00e1vnej minulosti.Jeho nadpozemsk\u00e1 kr\u00e1sa uchvacuje ... <a href=\"https:\/\/www.anes.sk\/hnacia-sila-zlata\/\" class=\"more-link text-uppercase small\"><strong>Read More<\/strong> <i class=\"fa fa-angle-double-right\" aria-hidden=\"true\"><\/i><\/a>","datePublished":"2018-07-27","dateModified":"2018-07-27","author":{"@type":"Person","@id":"https:\/\/www.anes.sk\/author\/#Person","name":"","url":"https:\/\/www.anes.sk\/author\/","identifier":1,"image":{"@type":"ImageObject","@id":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/8ee00db67df6a380981db2e33f97d2fa79637c4880a83f2a0ac4c29b5bb179e1?s=96&d=mm&r=g","url":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/8ee00db67df6a380981db2e33f97d2fa79637c4880a83f2a0ac4c29b5bb179e1?s=96&d=mm&r=g","height":96,"width":96}},"publisher":{"@type":"Organization","name":"anes.sk","logo":{"@type":"ImageObject","@id":"\/logo.png","url":"\/logo.png","width":600,"height":60}},"image":{"@type":"ImageObject","@id":"https:\/\/www.anes.sk\/wp-content\/uploads\/img_a291480_w16618_t1538069876.jpg","url":"https:\/\/www.anes.sk\/wp-content\/uploads\/img_a291480_w16618_t1538069876.jpg","height":0,"width":0},"url":"https:\/\/www.anes.sk\/hnacia-sila-zlata\/","wordCount":436,"articleBody":"Z\u00edska\u0165 zlato bol v\u017edy zlo\u017eit\u00fdm procesom: na v\u00fdrobu jedn\u00e9ho kilogramu je potrebn\u00e9 spracova\u0165 a\u017e 140 tis\u00edc kilogramov zlatonosnej rudy. Zlato vo svojej naj\u010distej\u0161ej forme je v\u0161ak t\u00fdm najkraj\u0161\u00edm kovom na Zemi.\u00a0U\u017e odd\u00e1vna je spojovan\u00e9 zo Slnkom, odr\u00e1\u017ea jeho farbu, poch\u00e1dza z hlb\u00edn zeme a bolo stvoren\u00e9 ve\u013ekou \u017eiarou d\u00e1vnej minulosti.Jeho nadpozemsk\u00e1 kr\u00e1sa uchvacuje pozornos\u0165 \u013eud\u00ed po st\u00e1ro\u010dia. Takmer v\u0161etko zlato, ktor\u00e9 bolo kedy vyroben\u00e9 e\u0161te st\u00e1le existuje.\u00a0Zlato ako kov m\u00e1 aj zop\u00e1r pozoruhodn\u00fdch vlastnost\u00ed: jedin\u00fa uncu zlata je mo\u017en\u00e9 natiahnu\u0165 do tenk\u00e9ho dr\u00f4tu dlh\u00e9ho 80 km, zlato je mo\u017en\u00e9 ho vytepa\u0165 na pl\u00e1t tenk\u00fd 0,02 \u00b5m, tento kov tie\u017e nekoroduje, nebledne a je chemicky inertn\u00fd, nepodlieha vonkaj\u0161\u00edm vplyvom a odol\u00e1va aj v\u00e4\u010d\u0161ine kysel\u00edn. \u00a0Dopyt po zlate m\u00e1 st\u00e1le st\u00fapaj\u00facu tendenciu.Len Ju\u017enej Afrike sa ho vy\u0165a\u017e\u00ed 500 ton ro\u010dne. Vyu\u017e\u00edva sa na v\u00fdrobu \u0161perkov, elektroniky, v medic\u00edne a v umen\u00ed. A zo v\u0161etk\u00e9ho najviac s n\u00edm meriame svoje bohatstvo. \u013dudsk\u00e1 posadnutos\u0165 zlatom vytv\u00e1rala na\u0161e dejiny.\u00a0Razen\u00e9 mince prin\u00e1\u0161ali starovek\u00fdm kr\u00e1\u013eom nesporn\u00e9 v\u00fdhody. Nefungovali len ako depozit a z\u00e1bezpeka v pr\u00edpade n\u00fadze ale aj ako masov\u00e9 m\u00e9dium. Alexander Maced\u00f3nsky mincami d\u00e1val najavo svoj \u00faspech: vyrazen\u00e1 bohy\u0148a Nik\u00e9 predstavovala v\u00ed\u0165azstvo a Ath\u00e9na na minciach zobrazovala bohy\u0148u vojny. Posolstvo bolo jednoduch\u00e9: Alexander bol v boji \u00faspe\u0161n\u00fd. \u00a0V dobe temn\u00e9ho stredoveku \u0165a\u017ek\u00e9 \u010dasy don\u00fatili remeseln\u00edkov uch\u00fdli\u0165 sa k trad\u00edcii, ktor\u00e1 pokra\u010duje dodnes: tepali zlato do st\u00e1le ten\u0161\u00edch pl\u00e1tkov. Nakoniec sa zlatotepectvo stalo lukrat\u00edvnym zamestnan\u00edm a zlat\u00fdmi f\u00f3liami sa po\u0165ahovali stoli\u010dky i kostoln\u00e9 ve\u017ee.\u00a0\u00a0V 15. storo\u010d\u00ed Eur\u00f3pa vy\u010derpala svoje zn\u00e1me zdroje zlata a za\u010dala sa obzera\u0165 po zdrojoch v cudz\u00edch zemiach. To znamenalo obr\u00e1ti\u0165 sa na vchod a vyu\u017ei\u0165 bohatstvo \u00c1zie. Priekopn\u00edkom ciest do \u010c\u00edny bol Marco Polo a v roku 1492 objavil na svojich moreplavb\u00e1ch nov\u00fa zlat\u00fa zem aj Kri\u0161tof Columbus.\u00a0\u00a0V s\u00fa\u010dasnosti zlato u\u017e nesp\u013a\u0148a t\u00fa funkciu ako kedysi. Ak by sa aj v\u0161etko zlato potopilo do oce\u00e1nu, ekonomiky bud\u00fa pokra\u010dova\u0165 \u010falej. Ku zlatu sa obraciame hlavne vtedy ke\u010f prich\u00e1dza k neobvykl\u00fdm udalostiam. Je to poistka pre hor\u0161ie obdobie, ak aj v\u0161etko ostatn\u00e9 zlyh\u00e1 zlato tu zostane naveky.\u00a0                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                        4.7\/5 - (4 votes)        "},{"@context":"https:\/\/schema.org\/","@type":"BreadcrumbList","itemListElement":[{"@type":"ListItem","position":1,"name":"Hnacia sila zlata","item":"https:\/\/www.anes.sk\/hnacia-sila-zlata\/#breadcrumbitem"}]}]